Ondrej
Šulka SKCHPSP
Budem
sa snažiť zhrnúť čo najviac informácii, poznatkov a postrehov ohľadom
tejto témy.
Najväčšiu
nápomocnú silu pri tvorbe týchto riadkov mi poskytla MUDr. Nikoleta
Javorková.
Dôležité
!
-Testy
sú vykonávané pod záštitou SKJ.
-Zviera,
ktoré má DNA test, bude automaticky evidované v centrálnej evidencii psov.
-Veterinárny
lekár, ktorý krv odoberá, vykoná hygienický odber, pričom krv každého
zvieraťa bude odobratá novou ihlou.
DNA
test.
Keď
v roku 1980 A.R.Wymanová a R. White náhodne zistili, že osobitosť každého
jedinca, (či už človeka alebo zvieraťa), je v niektorých variabilných úsekoch
genetickej výbavy tak jedinečná, a že je možné z nich spätne určiť ich
nositeľa, využili túto skutočnosť kriminalisti. Išlo vlastne o akési „nové
otlačky prstov“ na základe ktorých, je možné spoľahlivo určiť nositeľa z krvi,
spermy a ďalších telesných tekutín. Veľkou výhodou DNA testu je, že
opakovateľný s vysokou reprodukovateľnosťou, pričom vek a fyziologický stav
jedinca nerozhoduje. Podobne ako pri riešení prípadov sporného otcovstva,
identifikácií páchateľa trestných činov, sa začali DNA testy využívať aj pri
identifikácii a overovaní pôvodu zvierat .
Prečo
DNA test na overenie pôvodu u psov?
Objektívna
kontrola pôvodu zvierat je nevyhnutným predpokladom pre efektívny plemenársky
program, preto je diagnostickým metódam venovaná v celosvetovom meradle
osobitná pozornosť. Ich cieľom je stanoviť, resp. jednoznačne potvrdiť
chovateľom uvádzané príbuzenské vzťahy medzi zvieratami. Donedávna sa otázky
určovania totožnosti a overovania rodičovstva riešili klasickým testovaním
krvných skupín, sérových bielkovín a izoenzýmov, avšak v mnohých prípadoch
aplikácia zmienených typov polymorfizmu neumožňovala definitívne závery.
Pre
kontrolu a výmenu informácii medzi laboratóriami, ktoré overovanie pôvodu
vykonávajú bolo vytvorené združenie pre genetiku zvierat International Society
of Animal Genetics (I.S.A.G.). Jednou z výhod tohto združenia, je vypracovanie
jednotnej metódy na identifikáciu zvierat, s čím súvisí aj možnosť kúpy a
predaja zvieraťa zo zahraničia. Aj naše laboratórium genetiky je zaregistrované
v ISAG a je jej aktívnym členom.
Môj
názor na DNA bude skôr filozofický, trochu z iného súdka:
Braňo
Slaný
Áno,
DNA stojí peniaze, a to je jej veľké negatívum. Ale jediné a posledné. Nestojí
to však za to, aby sme urobili niečo pre budúcnosť chovu severanov?
Nie
ako represívne opatrenie na vychytávanie podvodníkov v súčasnosti, ktorými sa
my, chovatelia nehodláme stať. Ani v najmenšom.
Ale
ako vklad do spoločného snaženia na Slovensku skvalitňovať chov a týmto
spôsobom držať garanciu nad severanmi na našom území. Ako príklad aj pre
ostatné krajiny, že to čo príde zo Slovenska, je už na vyššej úrovni ustrážené
a čisté. Ako vklad do budúcnosti. Môžeme to začať, tí čo prídu po nás, sa už
nad týmto krokom nebudú ani zamýšľať, budú ho brať ako fakt a život pôjde ďalej.
Test
DNA je viac ako len overenie pôvodu u psov.
Lenka
Maříková
DNA
slouží při ověřování původu, a rovněž speciální testy DNA dokáží odhalit
některá recesivně podmíněná onemocnění, což může pomoci vyřadit heterozygota
přenášejícího dědičné onemocnění - např chondrodysplazii z chovu.
Genetické
problémy v chove severských psov.
MVDr.
Roman Kvapil
Každý
chovateľ by chcel, aby jeho odchov bol čo najlepší a bez výskytu
vývojových chýb. Jednou z podmienok, aby chov nebol len množením, je
poznať vývojové chyby, ktoré sa u daného plemena vyskytujú a príčiny,
ktoré ich vyvolávajú. Na základe týchto vedomostí je potom zodpovedný chovateľ
schopný vytvoriť účinný systém odhaľovania a kontroly chýb, vyskytujúcich
sa v chove. Každá chyba predstavuje buď štrukturálny alebo funkčný defekt
organizmu, ktorý môže jedinca vyradiť zo života alebo aspoň predstavuje veľké
riziko pre život toho jedinca, ktorý je takouto chybou postihnutý. Vývojová
chyba, kongenitálny defekt, môže mať celú radu príčin. Medzi tieto príčiny
počítame:
Ako
je už spomínané, jednou z príčin vývojových chýb sú genetické faktory,
ktoré vyvolávajú genetické chyby. Tieto môžu byť zistené už pri narodení alebo
v priebehu života daného jedinca. Ak je táto chyba odhalená, môžeme sa
pokúsiť ju na základe poznatkov o dedičnosti i z chovu
eliminovať. Preto, aby sme mohli zaviesť účinný systém selekcie a pritom
nedošlo k veľkému zúženiu chovnej populácie, musíme poznať niektoré
faktory ovplyvňujúce rozširovanie chyby v populácii daného plemena. Ide
o tieto faktory:
-
veľkosť populácie
-
počet postihnutých jedincov v chove
-
spôsob dedičnosti daného znaku
Okrem
týchto faktorov podstatnou mierou snaženia sa o elimináciu chyby
ovplyvňuje ochota chovateľov spolupracovať na odhaľovaní genetických chýb
a potom niekedy i obmedzujúce podmienky pre ich elimináciu
z chovu. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené genetické chyby popísané
v literatúre, ktorých výskyt bol zaznamenaný u daných severských
plemien psov.
|
Samojed |
Aljašský malamut
|
Sibírsky husky
|
|
Pulmonálna stenóza Atriálny septálny defekt |
|
|
|
|
|
Paralýza laryngu |
|
Celkový albinizmus |
|
|
|
Hemofília A |
Nedostatok faktoru VII Hemofília B Hemolytická anémia |
Von-Willebrandova choroba Hemofýlia A, B |
|
Dysplázia bedrového kĺbu |
Dysplázia bedrového kĺbu Chondrodysplázia |
Dysplázia bedrového kĺbu |
|
Hypomyelinizácia |
|
Cerebrálne hypoplázie Senzorické neuropatie |
|
Renálna dysplázia |
Primárna hypoplázia obličiek Renálna dysplázia |
Ektopický ureter |
|
Colobom optického nervu Dystrofia rohovky Distichiasis Entropium Mikrophtalmia Perzistentná pupilárna membrána Primárny glaukóm Progresívna atrofia sietnice Refraktérny povrchový vred rohovky Odlúčenie sietnice s kataraktou Dysplázia sietnice Uveodermálny syndróm |
Glaukóm Kolobóm zrakového nervu Dystrofia rohovky Progresivna atrofia sietnice Refraktérny povrchový vred rohovky Heterochrómia dúhovky Hemeralopia |
Entropium Heterochrómia Glaukóm Chronická superficiálna keratitída Dystrofia rohovky Korneálna endotheliálna dystrofia Luxácia šošovky Palpebrálna neoplázia Perzistentná pupilárna membrána Progresívna atrofia sietnice Dysplázia sietnice Uveodermálny syndróm |
|
Nazodermálna dysgenáza |
|
|
|
|
|
Kryptorchizmus |
|
Diabetes mellitus |
Juvenilný diabetes mellitus |
|
Metódy
molekulárnej genetiky.
V
priebehu posledných rokov bol vypracovaný a zdokonalený súbor
molekulárno-genetických metód, ktoré sa v súčasnosti už úspešne využívajú v
praxi pri kontrole pôvodu rôznych druhov hospodárskych zvierat. Metódy
molekulárnej genetiky, ktoré umožňujú určiť rodičovstvo s pravdepodobnosťou
hraničiacou s absolútnou istotou, sú založené na vyšetrení hypervariabilných
DNA mikrosatelitov, ktoré patria medzi repetitívne oblasti DNA - Short Tandem
Repeats.
STR
sú špecifické úseky DNA, v ktorých sa krátky sekvenčný motív nachádza v
rozličných počtoch tandemovo usporiadaných opakovaní. U mikrosatelitov je sekvenčný
motív dlhý 1 - 6 nukleotidov a opakuje sa v kópiách dva až niekoľko desiatok
krát za sebou. Mikrosatelity sú mimoriadne zaujímavé z hľadiska vyšetrovania
rodičovstva a identifikácie jedincov, nakoľko sú veľmi početné, náhodne
roztrúsené po celom genóme, vysoko polymorfné, jednoducho a reprodukovateľne
detekovateľné a v neposlednej miere preto, že vykazujú mendelistickú dedičnosť.
Alely sa detekujú pomocou špecifickej polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) s
následnou elektroforetickou separáciou. DNA test je pomerne náročný, vysoko
citlivý, exaktný, vyhovuje požiadavkám pre sériové spracovanie, no na druhej
strane kladie vysoké finančné nároky na materiálno-technické zabezpečenie
laboratória. Pri DNA teste je možné využiť automatizáciu - v prvej fáze pri
aplikácii PCR (amplifikácii špecifických úsekov DNA s použitím termálneho
cykléra) a v poslednej fáze pri vyhodnocovaní alel mikrosatelitných systémov
(analýze fragmentov DNA pomocou DNA sekvenátora).
Na
identifikáciu jedincov a overovanie pôvodu zvierat sa využívajú
vysokorepetitívne sekvencie - mikrosatelity, ktoré boli objavené pri štúdiu DNA
eukaryotických organizmov. Mikrosatelitné lokusy majú mimoriadne významné
postavenie a mnohostranné použitie v genetike zvierat, napr. pri overovaní
pôvodu, identifikácii jedinca, populačno - genetických štúdiách, hľadaní
genetickej väzby, QTL ukazovateľov a iné. Väčšinou sú lokalizované v
nekódujúcich oblastiach DNA - v intrónoch funkčných génov, v pseudogénoch a
medzigénových úsekoch. Vysoký polymorfizmus a kodominantná dedičnosť ich alel
umožňuje vyšší stupeň identifikácie než poskytujú už spomenuté sérologické
metódy. Pravdepodobnosť výskytu spoločných paternitných vzorov v týchto
lokusoch je extrémne malá, niektorými autormi odhadovaná až v hodnotách 1:30 biliónom
.