
HISTÓRIA
Pôvodní obyvatelia Japonska sa na ostrovy dostali zhruba 7-8000 rokov pred našim letopočtom. Archeologické vykopávky dokazujú, že ľudia mali malé psy veľkosti 37 - 50 cm, ktorých lebky boli odlišné od lebiek psov nájdených v Európe. Pôvod týchto psov nie je známy, ale vedci sa domnievajú, že pochádzajú z Číny. V 3. storočí pred našim letopočtom prišla do Japonska nová vlna prisťahovalcov. Tento národ si taktiež priviezol svoje psy a v spojení so psami, ktoré sa už na ostrovoch nachádzali, vyprodukovali potomkov so špicatými, postavenými ušami a stočenými chvostami. Písaná história Japonska začala v 6. storočí nášho letopočtu. V tomto čase Budhistickí mnísi priniesli z Číny písmo. A práve vďaka nemu máme zaznamenaný nielen vnútorný život Japonska, vznik panovníckeho dvora a bojovníckych tried samurajov, ale aj nariadenia úradu pre chov psov. V roku 1603 rodina Tikugawa centralizovala vládu na mieste kde dnes leží Tokio. Počas tejto vlády bolo Japonsko prísne uzatvorené pre cudzincov s výnimkou niektorých návštevníkov z Holandska a Číny. Až po 250 rokoch sa dostal k moci cisár Meiji, ktorý v roku 1854 otvoril Japonsko prílivu Americkej a Európskej kultúry vrátane psov rôznych plemien. V tomto čase tak došlo k masovému miešaniu pôvodných japonských, amerických a európskych plemien. Na začiatku 20. storočia existovali japonské psy v čistej forme len v niekoľko málo geograficky izolovaných lokalitách. V 30. rokoch nariadilo Japonské ministerstvo kultúry štatút Národná prírodná pamiatka nielen pre významné pohoria, faunu a flóru, ale aj pre pôvodné Japonské plemená. Najvýznamnejším človekom, ktorý sa zaslúžil o zmapovanie a identifikáciu Japonských plemien bol etnológ doktor Hyroyoshi Saito, ktorý cestoval po celom Japonsku a študoval pôvodné japonské psy. Jeho prvým poznatkom bolo, že psie plemená nemajú špecifické mená, ale že sú označované veľmi jednoducho podľa svojho využitia, a to INU= pes, JI-INU=prírodný pes, INOSHISHI-INU=pes na diviaky, SHIKA-INU=pes na jelene. Nájdené psy sa od seba líšili predovšetkým farbou srsti a veľkosťou a to hlavne podľa toho, aký bol vkus lovcov v tej ktorej oblasti a aké veľké psy pre svoju potrebu chceli vlastniť. Typom sa však na seba veľmi ponášali a tak Dr. Saito pomenoval pre rozlíšenie jednotlivé typy podľa miesta kde sa vyskytovali: AKITA INU žijúci prevažne v prefektúre Akita, HOKKAIDO KEn, SHIKOKU pochádzajúce z ostrovov Hokaido a Shikoku. Dr. Saito a malá skupinka jeho priateľov založili v roku 1928 klub pre záchranu Japonských prírodných plemien NIHON KEN HOZONAKI=NIPPO a v roku 1934 zverejnili finálnu verziu štandardu japonských prírodných plemien. Tento štandard pokryl všetkých šesť plemien, ktoré sú si vzhľadom dodnes veľmi podobné a líšia sa predovšetkým svojou veľkosťou a sfarbením, sú to: veľké= AKITA, stredné= HOKKAIDO, KAI, KISHU, SHIKOKU, malé=SHIBA. Do strednej skupiny patrí taktiež predstaviteľ hlavného hrdinu japonského televízneho seriálu "GORO-biely pes". Jednalo sa tu pravdepodobne o plemeno KISHU INU alebo HOKKAIDO KEN, u ktorých je dovolená aj biela farba a sú mu taktiež najpodobnejší.Copyright:SKCHPSP