Canisterapia s aljašským malamutom
Výraz "canisterapia" vznikol spojením dvoch slov: latinského canis = pes a gréckeho therapeia =l iečba, liečenie. Už vieme, že canisterapia je spôsob terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie psa na emocionálne zdravie človeka. A hoci sa presne nevie, akým spôsobom kontakt so zvieraťom ovplyvňuje ľudský organizmus, vedci sa domnievajú, že citový vzťah k zvieraťu pomáha v ľudskom tele uvoľňovať interferón, proteín, ktorý posilňuje imunitný systém. vieme, že už len samotná prítomnosť zvieraťa pomáha ľuďom sústrediť sa aj na niečo iné ako len na vlastnú chorobu, problémy, bolesť.
Priateľstvo človeka a psa trvá viac ako 15 tisíc rokov. Predkovia našich štvornohých spoločníkov sa priblížili k ľudským obydliam, aby vytvorili nekonečné pevné priateľstvo. Prvé, vlkovi podobné psy ( Canis familiaris palustris), sa objavili pred 12 000 až 14 000 rokmi na juhu strednej Ázie. Prví ľudia – lovci, pociťovali pôvodne určitú spriaznenosť s vlkmi, kvôli ich podobnej sociálnej štruktúre a loveckým schopnostiam. Identická bola ľudská i vlčia „svorka“ : hierarchické usporiadanie vo svorke , nosenie jedla pre deti i starších obyvateľov, staranie sa o chorých i ranených, spoločné radosti i starosti, uchovávanie zásob na horšie časy...Spoločný lov vo svorke bol takisto rovnaký. Lovci si teda vzali prvé šteniatka k sebe a prvotný vzťah obdivu a uctievanie prešiel neskôr k partnerstvu dôležitému pre obidve strany. Je dokázané, že tieto prvé „psy“ sa dobre prispôsobili sociálnej štruktúre lovcov. A tak sa postupne z týchto prvých psov – strážcov a lovcov neskôr vyvinuli psy pastierske i ťažné, spoločenské i poľovné – podľa toho v akej oblasti človeku pomáhali. Náboženstvo mnohých kultúr a národov bolo takisto založené aj na uctievaní zvierat. V mnohých kultúrach boli aj psy svojimi majiteľmi uctievané. Stačí sa len pozrieť na nástenné maľby v Egypte. Tisícky rokov zohrievali severské psy deti svojich majiteľov v krutých zimách a pomáhali im prežiť. V sociálno-zdravotnej oblasti pomáhal pes človeku už v starovekom Grécku a Babylónii, využívala sa liečivá sila ich slín i hrejivého kožucha – ako pomoc pri dezinfikovaní rán a reumatizme. Po 1. svetovej vojne sa začalo s cieleným výcvikom psov pre invalidov, ktorým mali tieto prvé vodiace psy uľahčiť život.
Ako sa zrodila myšlienka použiť severana ako asistečného psa?
Kde je vôľa tam je aj cesta a na tejto ceste som stretol skvelú učiteľku Dášku. Na začiatku sme sa s deťmi stretávali v školskom klube raz do mesiaca. Veľkú pomoc nám poskytla pani Hajrova z asociácie psov terapeutov v Bratislave. Zo štyroch aljašských malamutov sme vybrali jedného, sučku Ajku Red Legend of North. Ostatné psy Shadow, Cassie a Nina navštevujú školu počas zimných hier a detí si takto môžu vychutnať jazdu na záprahových saniach . Neskôr sa podarilo získať podporu pre vypracovaný projekt, ktorý koordinovala práve Dáška.
Projekt Canisterapia bol zrealizovaný v Špeciálnej základnej škole a Špeciálnej materskej škole, J. Vojtaššáka 13, 10 08 Žilina. za podpory a schválení predkladaných projektov „Zdravie v školách“ Ministerstvom školstva Slovenskej republiky
Zaznamenali sme pozitívne výsledky najmä v psychickom správaní. Predpokladané stanovené ciele sme postupne pridružovali do terapie a intenzívne kládli dôraz na ich realizáciu i kvalitu pôsobenia. Základom na vyučovacom procese bolo udržať pozornosť mentálne postihnutého dieťaťa dlhšie ako iné objekty. Prvým príchodom psíka na vyučovací proces vyvolával u žiakov prekvapenie i netradičnosť, že ich psík bude navštevovať na vyučovacích hodinách. Psík od prvého okamihu pôsobil ako vynikajúci motivačný faktor, pri ktorom sa žiaci dôslednejšie pripravovali na vyučovanie, sústredili, boli disciplinovaní, aktívni, kreatívni, no najmä zaujatí. Žiakom bolo poskytnuté dostatočné množstvo priestoru, aby si mohli psíka dotykom a hladením vychutnať a tým sme docielili uspokojenie ich potreby po nežnosti, ktorá je u mentálne postihnutých detí mnohokrát zvýšená. Prispievali sme k rehabilitácii apatických detí a zároveň i hyperaktívnych. Zaujímavý bol kontakt autistických žiakov so psíkom. Ich prejavy boli rôznorodé. U autistov sme rozvíjali najmä socializáciu, komunikáciu, očný kontakt dieťaťa so zvieraťom, dospelým. Počas prítomnosti psíka vo vyučovacom procese a vo výchove mimo vyučovania sa s ním deti veľa rozprávali, zdôverovali a tým sme prispeli k rozvoju psychického otvorenia sa dieťaťa voči druhému, zníženia osamelosti a uzavretosti, podpory spontánnosti a v prvom rade zníženiu neverbálnych schopností a rozvoju verbálnych komunikačných schopností mentálne postihnutého žiaka. Kládli sme dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno – integračných problémov.
Projekt Canisterapia sme neustále pozorovali a zaznamenávali dosiahnuté výsledky správania sa a konania detí prostredníctvom audiovizuálnej techniky.
Legend of North kennel - Ondrej Šulka